Barry
Meno: Barry
Pohlavie: pes
Plemeno: Nemecký ovčiak
Dátum narodenia: 20. 10. 2006
Dátum úmrtia: 31. 3. 2014
Vek: 7 rokov
Barryho som dostala na moje meniny v roku 2006, bol to môj vytúžený psík, pretože vždy som túžila po tomto plemene - nemeckého ovčiaka. Spočiatku sme ho mali v byte, tam sme museli začať s nácvikom čistoty, to sa naučil pomerne rýchlo. Samozrejme si to odniesol aj nejaký ten koberček, Barry však rýchlo pochopil, čo od neho požadujem. Chodila som s ním vonku každé 3 hodiny - vo dne, v noci. Spomínam si na to, že som v tom čase ochorela a žiaľ, choroba-nechoroba, starať sa trebalo. Barry bol moja nová zodpovednosť a s odstupom času viem, že ma neskutočne veľa naučil. S Barrym som túžila chodiť na cvičák a spoločne sa zúčastňovať aj súťaží. Barry už ako 3-mesačné šteniatko smelo zvládal základné povely - ku mne, k nohe, daj labku, sadni, aj keď samozrejme, ak by sa v okolí vyskytlo niečo zaujímavejšie, dal by mi košom :).
Barry však nebol psík, ako každý iný. Ako som spomínala, Barryho som dostala pred 12. rokmi. Je to neskutočné, ako ten čas letí. V tom čase som mala 14 rokov, internet nebol samozrejmosť ako je dnes a ja som čo to o psoch vedela z rozprávania a z knižiek, ktoré sme doma mali. Barry k nám prišiel v jeden sychravý novembrový deň. Áno, Barry k nám prišiel ako sotva 6-týždňové šteniatko, zavšivavený a smutný z odlúčenia od svojej mamičky. Ihneď sme ho odblšili, nakŕmili, prichystala som mu peliešok pri mojej posteli a ja som bola to najšťastnejšie dievča na zemi.
Nasledovala prvá návšteva veterinára. Priebeh však nebol taký, aký som očakávala. Pani veterinárka Barryho prezrela, urobila základné vyšetrenia, zaočkovala ho, avšak vopred nás pripravila na to, že Barry bude v dospelosti s vysokou pravdepodobnosťou trpieť rôznymi zdravotnými problémami, alergiami, a pod. Žiaľ, nepochádal z ideálnych podmienok, nedostaval adekvátnu starostlivosť ani on, ani jeho matka, čo sa podpísalo na jeho zdraví. Tieto slová mi utkveli v pamäti a doteraz cítim, ako ma prebodávali. Pani veterinárka nám dala inštrukcie ako mu pomôcť, podporiť zdravý vývin kostí a kĺbov a taktiež aká strava by v jeho prípade bola najvhonejšia.
Barrymu nikdy granule nechutili. Skúsili sme viaceré značky, no najviac tolerovateľné boli Royal Canin, prípadne Eucanuba, nič mu však nechutilo dlhodobo. Napokon sme prešli na Barf a v tom sme sa našli.
Ako Barry rástol, začali sme navšťevovať cvičák, najskôr sme mali individuálny tréning a neskôr sme prešli do kynologického klubu, ktorý sa nachádzal bližšie môjmu bydlisku. Začali sme sa venovať aj obrane, avšak kvôli Barryho zdravotným komplikáciam sme nikdy žiadnu skúšku/súťaž nemohli absolvovať.
Slová pani veterinárky sa však časom napĺňali - pomaly, ale isto. Prvý signálom bola alergia na očkovacie látky, bol alergický na roztoče, mal mäkké kosti a problémy s kĺbami, následkom čoho dostával pravidelne zápal kostí. Pribúdajúcim vekom sa to celé len zhoršovalo, následkom čoho sme cvičák úplne prestali navštevovať. Cesta naň bola pre Barryho dlhá a kým sme naň došli, bol úplne vyčerpaný.
Barry aj napriek tomu život miloval, vychutnával si ho tak, ako vedel, aj s bolesťami, ktoré ho neustále sprevádzali. Bola to moja pravá ruka, spoločne sme prechodili lesy, lúky, akonáhle sa ku mne niekto agresívnejšie priblížil, oddane ma chránil, vždy mi dodal pocit bezpečia.
Jedného dňa som si dokonca Barryho vzala aj do školy. Robila som prezentáciu o "tiežchovateľoch" a o tom, ako takéto psy tŕpia, a taktiež som tam spomenula Barryho príbeh. Touto prezentáciou som vyhrala školské kolo a neskôr na ŠVOK som spracovala tému "Kynológia". Pri prezentovaní som chcela predviesť názorné ukážky povelov, preto Barry poslúžil ako skvelý pomocník. Školské prostredie ho mierne spočiatku vystresovalo. Najmä z toho dôvodu, že žiaci ho spoznali z prezentácie a každý ho chcel vidieť, prípadne pohladiť. Chvíľku bol neistý, no aj napriek tomu ma pri prezentovaní nesklamal - bola som naňho nesmierne pyšná.
Keďže pochádzam z malej obce, do školy, alebo na cvičák som musela chodiť autobusom. Áno, s Barrym sme zažili kopec dobrodružných jázd :). 30 km v soboty a raz som ho vydesila aj električkou :).
Barry ovládal povely: sadni, ľahni, vstaň, vezmi, nesmieš, fuj, daj labku, obraty, odloženie, chôdza po kladine a štekanie na povel...
Barry miloval prechádzky po lese, vodu, naháňačky s neskôr adoptovanou Daisy, prípadne so mnou :) a hlavne piškótky, to bolo jeho. Neznášal však z celej duše mačky a samozrejme, každú návštevu nám hlasite oznámil.
"Dúfam že mi bude robiť spočnosť ešte veľa rokov aj v ťažkých chvíľach."
Túto vetu som tu ponechala z nostalgie. To som ešte netušila, že o pár rokov mu budem v ťažkej chvíli udeľovať "slobodu". Barryho zdravotný stav sa totiž začiatkom roka 2014 začal prudko zhoršovať. Došlo k zlyhaniu pankresu, obličiek a doslova mu prestal fungovať celý organizmus. Na veterinárnej klinike mu už nedokázali pomôcť, výsledky mal nezlučiteľné so životom, a stále žil. Neskutočná bolesť ktorá mu sršala z očí mi nedovolila urobiť iné rozhodnutie, ako ho tohto trápenia ušetriť. Vôbec to neznie dobre a sama by som za bežných okolnosti tvrdohlavo zastávala názor, že k takému rozhodnutiu sa nikdy neuchýlim. V tomto momente som však mala jasno....Barry odišiel za dúhový most a už ho nikdy žiadna bolesť nebude sužovať. Lekári tvrdili, že to bol silný psík. Odmalička si prechádzal kadejakými ochoreniami, jeho prach bolesti bol značne posunutý. Statočne sa držal do poslednej chvíľky, až kým mi pohľadom nenaznačil, že stačilo.
Barry vo mne zanechal hlbokú stopu. Bol mojou barličkou a ja jeho. Naučil ma neskutočne veľa, či už o psoch, o množiteľoch, o tom, akí ľudia sú, ako bolo ubližené jemu, spoznala som kopec psíčkarov a získala som úplne iný pohľad na problematiku. Sama som sa popálila a okúsila psíka bez preukazu o pôvode, hoc peniažky do jeho liečby mohokrát prevýšili cenu psíka s preukazom. Ale viem, že to takto muselo byť a utešujem sa tým, že sme mu dali tú najlepšiu starostlivosť akú sme mohli, avšak koľko podobných šteniatok končí v zlých rukách....
Barry, dal si mi veľa lásky a navždy ostaneš v mojom srdci .
Odpočívaj v pokoji!